Keď sa pri počúvaní diela hanbíte aj za jeho autora, čosi nie je v poriadku. Scott Conner a.k.a. Malefic sa na (údajne) poslednom počine pod hlavičkou XASTHUR rozhodol posunúť svoj hnilobný, monotónny blackmetal smerom k niečomu, čo mu doteraz údajne chýbalo, no šliapol výrazne mimo.

Prvé dojmy sú pritom presne opačné: v úvodnej, titulnej skladbe Malefic za pomoci éterického hlasu tak prekvapujúceho hosťa, akým je folková speváčka Marissa Nadler, buduje konštrukciu, ktorá má skutočne potenciál naplniť ambície. Krehká kompozícia postavená na kontraste krehkého spevu a mŕtvolného základu je však nasledovaná na pomery XASTHUR netypickým počtom relatívne krátkych skladieb, ktorým (úprimne a polopate povedané) chýba hlava a päta; pocit z úvodu sa zopakuje už len v kostolnej „The Abyss Holds The Mirror“, nasledujúcej miniatúre „Mourning Tomorrow“ a čiastočne v netypicky skočnej „Released From This Earth“.

Kým na predošlých nahrávkach sa Malefic možno nevedomky sústredil na budovanie jednoliatej čiernočiernej atmosféry (v ktorej sa klasické hodnotiace kritériá dokonale rozpustili), na „Portal Of Sorrow“ sa pri hodnotení pokusov o piesňovú štruktúru nedá prehliadnuť neschopnosť autora vybudovať skutočne zmysluplnú skladbu a odohrať ju na patričnej úrovni. V každej jednej stope albumu sa pritom nachádza motív, ktorý odhaľuje, že problémom nebude nedostatok talentu, ale urputná snaha realizovať ho sám – a s ňou ruka v ruke kráčajúci nedostatok autocenzúry. Inak sa nedá odpovedať na to, prečo sa basová linka nasledovaná chorým gitarovým sólom(!) v príznačne nazvanej „Shrine Of Failure“ či Marissin snový úvod „Stream Of Subconsciousness“ rozpustia ešte v rámci tej istej skladby v úplnej banalite, prečo skladby končia zrazu a „nikde“, alebo prečo sa hosťovanie Nadler prakticky obmedzilo na jedinú vokálnu polohu napchatú do každej jednej položky tracklistu. XASTHUR pracuje s podobnými základmi ako Kvarforthovi SHINING (alebo, načo chodiť ďaleko, BURZUM), ale na „Portal Of Sorrow“ zlyháva v koncovke.

Miesto chladne ambientného soundtracku k pomalému vykrvácaniu, akým boli takmer bez výnimky doterajšie regulárne počiny XASTHUR, sa z posluchu „Portal Of Sorrow“ stáva martýrium porovnateľné s pokusom dopočúvať demáč vašej lokálnej neveľmi talentovanej blackmetalovej skupiny – paralela podčiarknutá tým, že vám Scott doma vydanú dosku pošle v ručne vypísanej obálke.

Foto: www.marissanadler.com